Tipy na výlet

Gotická cesta

Je prvou turistickou poznávacou cestou na Slovensku. V ucelenom okruhu predstavuje najzaujímavejšie a najvzácnejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojim významom ďaleko presahujú rámec regiónu i Slovenska a sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva. Pôvodný 276 km dlhý okruh vyznačený v roku 1998 bol nedávno rozšírený o okruhy Gemersko – rimavský, Spišský okruh – tatranský, Spišský okruh – pieninský, ktoré prechádzajú ďalšími zaujímavými zákutiami Spiša a Gemera.

K týmto skvostom patria hradné komplexy Spišský hrad, Hrad Krásna Hôrka, Muránsky hrad, zachované historické jadrá miest (Levoča, Kežmarok, Rožňava, Rimavská Sobota a ďalšie), múzeá a katedrály, ale aj dedinské kostoly so vzácnymi stredovekými freskami, meštianske a remeselnícke domy či romantické kamenné mosty. Atraktivitu gotickej cesty zvyšuje aj nádherný prírodný rámec, ktorým vedie. Sú to predovšetkým Národné parky Slovenský raj, Muránska planina a Pieniny, ako aj Chránená krajinná oblasť Slovenský kras v Gemeri, ktorej jaskyne boli pre svoju výnimočnosť zaradené do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Haličský kaštieľ

Pochádzajúci z roku 1612 je dominantou obce Halič. Je situovaný na osamelom zalesnenom kopci. Pohľad na zámok je ako vystrihnutý z rozprávky a výhľad z okien zámku je veľkolepý možno vidieť 15 okolitých dedín a pri dobrej viditeľnosti i niektoré končiare Vysokých Tatier. Zámocký lesopark má rozlohu 13 ha aj s umelým jazerom.

Kaštieľ Betliar

Dvojposchodový reprezentačný kaštieľ patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Postavený bol okolo roku 1710 pre grófov Andrássyovcov z Krásnej Hôrky. Interiéry kaštieľa sú zariadené pôvodným zariadením s bohatými zbierkami nábytku, porcelánu, obrazov a poľovníckych trofejí. Po poslednej kompletnej rekonštrukcii v roku 1994 získal kaštieľ prestížnu cenu EUROPA NOSTRA za pamiatkovú obnovu. Okolie kaštieľa zaberá rozsiahly prírodný park so vzácnymi drevinami, sochami a fontánami.

Hrad Fiľakovo

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí. Po prvý raz sa spomína v polovici 13. storočia. V prvej polovici 15. storočia ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tí sa ho zmocnili už v roku 1554. V tureckom vlastníctve zostal takmer 40 rokov. Stal sa centrom tzv.fiľakovského sandžaku (turecký správny okres), ktorý zahŕňal celé Poiplie. Hrad sa podarilo od Turkov získať v roku 1593. Jeho ďalší osud sa spečatil v roku 1682, keď ho dobyli povstalecké vojská Imricha Thökölyho a odvtedy pustne. Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná pentagonálna Bebeková bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682. V bašte je zriadená expozície histórie hradu z mesta. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu (tzv. hodinovú). Z hradu sa ponúka nádherý výhľad na mesto a jeho okolie. Turisti môžu využiť náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje geologickú minulosť hradného vrchu. Tento skalnatý vŕšok je zvyškom okrajového tufového valu sopečného krátera.

Jaskyňa Domica

Nachádza sa na juhozápadnom okraji Silickej planiny, na území Chránenej krajinnej oblasti rezervácie Slovenský kras v blízkosti štátnych hraníc s maďarskou republikou. Dĺžka jaskyne je 5080 m a tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike. Z bohatej sintrovej výplne sú typické štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Stará Domica bola známa oddávna a je sprístupnená od roku 1932, vrátane podzemnej plavby. V súčasnosti prevádzkované sprístupnené časti merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase v Revúckej vrchovine, okres Rožňava. Je unikátnym prírodným javom podzemného krasu, ktorý púta pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznou genézou podzemných priestorov. Bohatá aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných priestoroch. Vyskytuje sa v obličkovitej, ihlicovitej a špirálovitej forme. Jaskyňa sa náhodne objavila v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Pre verejnosť je od roku 1972 sprístupnených 230 m.

Gombasecká jaskyňa

Na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase, v kaňone Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom leží Gombasecká jaskyňa. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 m. Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Jaskyňu objavili v roku 1951 a sprístupnená je od roku 1955 v dĺžke 285 m. V roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku začala využívať na speleoterapiu.

Tipy na výlet
Tipy na výlet
Tipy na výlet
Tipy na výlet
Tipy na výlet